Som si vedomá, že aj vďaka tričku či politickej podpore vládnucej strany mnohí z Vás sedia na svojich teplých miestach a preto ste sa stali práve Vy bábkami v rukách politikov. Nie učitelia. My nie sme politickí nominanti. Sme pracujúci rodičia, samoživitelia, mamy na materskej, ockovia v dvoch prácach, ktorí denne dávajú kus svojho srdca do svojej práce.
Nebudem sa rozpisovať o náročnosti nášho povolania, toho sa už popísalo dosť. Kto to nechápe, ten to nepochopí. Kde niet vôle, tam niet cesty. Mnohí z Vás vyvíjajú tlaky na riaditeľov, tí na učiteľov, učitelia sú zmätení a vyplašení. Nerozumiete, že navýšením rozpočtu do školstva sa zvýšia možnosti rozvoja Vašich škôl? Že rodičia sa nebudú musieť rozhodovať, či z peňazí ZRPŠ prispejú na lyžiarsky, plavecký alebo zaplatia prvákom sadu zošitov? Na všetko toto by bolo viac peňazí. Vaša spolupráca s miestnymi školami by sa zlepšila a mohli by ste sa pred zahraničnými partnermi a partnerskými školami chváliť ich úrovňou.
Ja som párkrát navštívila našu partnerskú školu v Čechách. Mala len polovicu počtu žiakov ako my, no 2x väčšie priestory. Špeciálne učebne vybavené najmodernejšou technikou, pre telesne postihnutých žiakov (v tom čase len jeden žiak) výťah, telocvične tak zariadené, že sme len očami gúľali. S otvorenými ústami sme sa pozastavili nad vybavenosťou pracovných pomôcok pre upratovačky. Áno. Zastavili sme sa pri ich vozíkoch a nestíhali sledovať tie najvychytenejšie umývacie prostriedky, ktoré si kvôli cene ani len domov nekúpime.
Ich starosta s nami debatoval, smial sa, dokonca si s každým z nás podal ruku a vymenil objatie. Ten pocit, že prídete do práce, kde všetko funguje, kde nemáte stres, že nenájdete voľnú triedu, lebo časť vašej musíte na cudzí jazyk presunúť inde. Keď si chcete odučiť interaktívnu hodinu v jazykovej učebni a je voľná, lebo tam nesedí kmeňová trieda... to nepoznám.
Keď sa žiaci z družobnej školy prišli pozrieť na našu, hanbili sme sa. Pripravili sme im perfektný program, tvorivé dielne, interaktívne aktivity, program mimo školy...., no pocit, že sme len chudobnými príbuznými ešte dlho vo mne rezonoval.
Prosím, podporte Vašich učiteľov v štrajku hoci aj tým, že nebudete tlačiť na riaditeľov a necháte ich slobodne sa rozhodnúť. Peniaze na Vaše školy, na Váš obecný a mestský majetok, na modernizáciu a vybavenosť Vašich škôl, ocenenie práce učiteľov, ktorí robia image Vašej obci aj mestu... Len to chceme.
Viem, že ak dostanete od štátu za svoju "neposlušnosť" len to, čo máte podľa zákona dostať, jednoducho nepokryje prevádzkové náklady na školy. A to je krutá realita. Nie je čas na zmenu? Nie je čas na to, aby ste prestali krčiť svoje chrbáty aj Vy? Nie je čas na to, aby ste dostávali pre VAŠE ŠKOLY a pre DETI VAŠICH VOLIČOV to, čo si zaslúžia? Nech Vám neutekajú múdre decká na školy do iných miest. Nech sa aj Vy môžete pochváliť, že škola vo Vašom meste či obci dosahuje vysoký nadpriemer v testovaní. My Vás podporíme v každom úsilí, ktoré vyviniete k zlepšeniu stavu v školstve, ktoré prinúti vládu zakročiť a priliať financie tam, kde Vaši voliči vodia na pol dňa, či celý, svoje deti. Podporíte aj Vy nás?
S pozdravom Mgr. Miriam Bzdilíková, štrajkujúca učiteľka