Žobrákova kliatba

Autor: Miriam Bzdilíková | 25.10.2013 o 16:49 | (upravené 27.10.2013 o 21:19) Karma článku: 7,62 | Prečítané:  605x

Pred hladným víkendom bolo potrebné nakúpiť. Na chalupe sme niekoľko kilometrov od obchodíkov, takže najbližšie dopĺňanie chladničky sa bude konať v pondelok. Na parkovisku sa ku mne blížila známa červená tvár slobodného bezdetného mladíka, ktorý pochoval, odchoval, chová, živí, spláca, lieči toľko ľudí, čo by zaplnilo väčšiu telocvičňu...

Vystúpila som z auta a nedala mu povedať ani slovo :" Nemám, nedám, choď si zarobiť do roboty." A už ma nebolo. Neviem, či niečo stihol povedať, ale cítila som jeho pohľad na svojom chrbte dokonca aj v odchode, kam nešiel.

Celý nákup som absolvovala celkom rýchlo, napodiv som na nič nezbudla. Na parkovisku ešte stále stál a hypnotizoval východ. Ráznym krokom som zamierila k autu a vykladala nákup. Krúžil okolo mňa asi v piatich metroch a strašne hrešil. Nadával, klial, hovoril oplzlosti. Ale nie tak, aby som všetko počula, ale len tak zvláštne pre seba. Slabšej povahe by nahnal strach, mne začala kypieť žlč.

Vtom mi napadla jedna veta z poviedky, ktorú som čítala v lete: "Teda zdraví a netrpiaci núdzou by nám chorým a ľuďom v núdzi mali byť vďační za to, že vám dávame šancu vykonať dobrý skutok a tým vyrovnať vaše minulé previnenia." (Jozef Banáš, Posledná nevera, str. 153) Samozrejme nie presne v tomto znení, nie som chodiaca encyklopédia. Ale podstata tohto odkazu ma donútila siahnuť do peňaženky. Vytiahla som euro a vrátila vozík na svoje miesto. Zastavila som chlapa s červenou tvárou a vložila mu do ruky mincu. Poďakoval a krížom cez parkovisku zamieril preč.

Zastavila som prúd jeho šialených rečí, alebo som ich len odvrátila od seba? Neviem. Necítila som sa lepšie, ale zelená vlna na križovatke mi spravila lepšiu náladu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?