Pokiaľ trucovité dieťa všetko vydobýja plačom, krikom, vvhrážaním, spočiatku rodič ustupuje veľmi rýchlo, no neskôr sa obrňuje a dieťa musí pristupovať iným spôsobom. Vyhrážanie sa sofistikuje a dieťa rodičom opäť vie manipulovať.
Pokiaľ má rodič to šťastie a doma mu pobehuje skromné a poslušné dieťa, zvykne si na jeho nenáročnosť a ustupuje tomu trucovitejšiemu. Poslušné dieťa nemá odvahu žiadať niečo navyše a uskromňuje sa. Možno si poplače v súkromí, ponadáva pred kamarátmi, no vie, že jeho hlások doma zanikne popri šrekľúňovi - súrodencovi. Lenže raz prejde aj jeho trpezlivosť a vyskúša trucovať. Je otázkou, či vydrží dlho, lebo rodič vie, že doteraz bolo poslušné a pokúsi sa o hru, kto dlhšie vydrží.
Učiteľov by som prirovnala k poslušnému a nesmelému dieťaťu. Svoju nespokojnosť doteraz prezentovali za dverami zborovne, po kabinetoch, doma, no keď prišlo na lámanie chleba, ustúpili. Schovávajú sa za falošnú skromnosť a nechávajú za seba hovoriť iných. Na jednej strane sa sťažujú na nízky príjem a požadujú zvýšenie mzdy, na druhej strane sa mnohí boja štrajku a nechávajú druhých bojovať za seba.
Ako rodič by som sa opýtala sama seba :" Prečo moje poslušné dieťa trucuje? Prečo má pocit, že nie je docenené, keď doteraz bolo vďačné aj za drobnosti? Ako je možné, že mu nestačí najmenšie prasiatko?" Minister by mal byť správnym rodičom. Pomôcť v prvom rade svojmu dieťaťu, porozprávať sa s ním o jeho trápeniach, bolestiach a živote, viac počúvať.
Doma mi pobehujú dve deti. Ešte nezačali s požiadavkami o zvýšenie vreckového, ešte doma nikto netrucuje. Keď sa začne niečo také diať, budem si spytovať svedomie, prečo? Prečo som málo počúvala svoje deti a ich potreby? Sadnem s manželom k rodinnému rozpočtu a určite nájdem pár éčiek na výmenu zodretých papučiek, krátkeho trička, odrastenej vetrovky, starších tenisiek, ktoré môjmu oku ušli.