Pokoj v duši, pokoj dušiam...

Autor: Miriam Bzdilíková | 12.10.2012 o 20:45 | (upravené 12.10.2012 o 21:39) Karma článku: 14,22 | Prečítané:  585x

Cesta z prednášky, na ktorej som sa dozvedela niekoľko spôsobov ako rozvíjať slovnú zásobu na vyučovaní anglického jazyka + info k záverečným prácam. Doma prázdny byt, auto plné učiteliek bažiacich po víkende. Vyložila som celú várku na susednom sídlisku a tešila sa na vyloženie nôh a skorý spánok. Ráno ma čaká cesta za manželom a deťmi na chalupu a chystám sa ešte kúpiť obľúbený džúsik. Večer oblial mesto do teplej tmy, vzduch voňal skorým príchodom mrazu. Zvolená skratka vedie okolo cintorína, na ktorom odpočívajú moji blízki. Tá posledná, čo k nim pribudla, bola moja babička.

V obchode som kúpila kahanček s kvietkom a krabičku zápaliek. Ani neviem prečo, pocítila som veľkú túžbu zastaviť sa na tom pietnom mieste a porozprávať sa. Kráčala som po tmavom a tichom cintoríne. Z pár hrobov na mňa blikali elektrické sviečky, tak pohodlne dlhosvietiace. Pár hrejivých sviečok a ticho. Šušťanie mojej tašky o bunbu v odraze hrobov vytváralo zvláštny zvuk, ktorý ma nútil neustále sa otáčať.

Kým mi došlo, že sa prenasledujem len vo svojej predstavivosti, prišla som k jej hrobu. Plný vyhorených sviečok, sklenených kahancov a malých venčekov. V dome oproti si práve mladá žena sadala k večernému vysielaniu v televízii a ja som zapaľovala sviečku. Pár povinných modlitieb, ktorými nadviažem puto (ja si to tak predstavujem) a potom rozhovor s babičkou. Po líci mi steká slza, lebo tá vzácna žena, po ktorej mám nos, mi veľmi chýba.

Keď som bola malá, ocko nás fotil, akoby nič iné na svete nebolo dôležitejšie. Od svojho narodenia až po dobu digitálnych fotiek mám toľko záberov, že by som mohla konkurovať v ich počte ktorejkoľvek modelke. A na štvrtine z nich je moja babička. Každé narodeniny sa začínali aj končili jej tortou. Ten recept som zdedila a každé narodeniny mojich detí sa začínajú aj končia jej tortou. Vďaka nej štrikujem a strihám všetkých mužov okolo mňa. Manikúru aj pedikúru som si na nej trénovala. Vďaka babičke robím  ríbezľový džem.

S pokojom v duši odchádzam z cintorína a blikajúce hroby mi robia sprievod. Tmou sa plíži jesenný mráz a ja sa zakutrem hlbšie do bundy. Zajtra zapálim pri kaplnke na chalupe pár kahančekov za pokoj dušičiek...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?