Mamičke dáme kabelku. Veď čo iné by si mohla kúpiť? Všetci do jedného súhlasia. Ockovi dáme.... Riško vystrčí rúčku: "Foťák, aby mohol fotiť!" Ostávajú korčule a macko. Pre feministické prváčky výzva do slovného boja. Chlapci sú jednoznačne pre priradenie korčulí chalanovi a macka dievčatku. Feministky kričia: "Aj my sa chceme korčulovať! Maca dáme chalanovi!" S úžasom sledujem, ako sa bude argumentovať.
Keď došli tie jednoznačné (baby sa hrávajú s macami) a išiel nastúpiť nárek a krik, zasiahla som. "Decká. Veď macko je ochranca detských sníčkov a majú ho v posteli všetky bábätká. Určite aj chlapci aj dievčatá."... a mnohí z chlapcov začalo prikyvovať že majú doma macka v posteli..." A mnoho dievčat sa rado bicykluje a korčuluje. Každý z vás si vyberie komu čo priradí. Je to vaša voľba." Atmosféra sa ukľudnila a ja som so svojimi úvahami pokračovala: "Veď aj ja niekedy doma pribijem klinček, šoférujem, sukne skoro nenosím..." a chcela som pokračovať, že som dievča. No môj milovaný drobec v prvej lavici vyvalil očká a opýtal sa: "Pani učiteľka, a Ty si chlap?"
Rozdelenie sveta na ženský a mužský je v očiach detí veľmi milý a vôbec nie urážlivý. Malé feministky sa chcú v hrách dorovnať chlapcom, malí gentlemani s levími srdiečkami ochraňujú svoje vyvolené vlastnými telami (aj ponúknutovu desiatou), princezničky sa mašľujú, športovci stylujú kohúty. Svet našich detí je zmenšením nášho dospelého, len úprimnejší. Som žena a som rada, že chalani v triede ešte nehľadia niže tváre. Keď trochu podrastú, budem musieť prehodnotiť šatník.
