Naša malá "Evička"

Autor: Miriam Bzdilíková | 1.10.2012 o 16:24 | (upravené 1.10.2012 o 21:10) Karma článku: 9,72 | Prečítané:  707x

V televízii práve skončila reklama, kde sa Evke v ružovom taxíku nezastaví pusa a na všetko má príbeh, komentár, rozvitú vetu,... Niekomu to lezie na nervy, ale ja sa len usmievam. Taká malá Evička (ale s iným menom) mi totiž rastie priamo doma.

Tento malý človiečik celej rodine už od prvej sekundy života, keď plakala ako umravčané mačiatko, spestruje  život. V deň, keď pochopila prepojenie svojej pusy s úsmevmi naokolo, neprestávala sa nám venovať. S trpezlivosťou batoľaťa vysvetľovala všetko, čo chcela a keďže sme sa len usmievali a napodobňovali tie smiešne zvuky, začala skladať slabiky, slová a v dvoch rokoch už celé súvetia. Jej "šušlavé obdobie" si takmer nikto nepamätá, lebo ako dvojročná artikulovala všetky hlásky bezchybne, vrátane obávaného r.

Pusa sa jej nezastaví a aj keď spinká, aspoň sa zo sna hlasno smeje. Raz, keď som sa unavená vrátila z práce, kde do mňa 6 hodín vkuse "hučalo" 20 detí, šla som s malou na zmrzlinu. Pusa sa jej, ako vždy, nezastavila, a ja som len skonštatovala (viac pre seba ako pre ňu) : "Zlatko, ty strašne rada rozprávaš." Na sekundu sa zamyslela a odpovedala: "Vieš mami, mňa to strašne baví. Ale keď spím, tak nerozprávam." V tom momente ma nabila svojou energiou a s trpezlivosťou, ktorú poznajú len mamy, som si vypočula všetko možné aj nemožné, čo v ten deň v škôlke zažila.

Inokedy som ju viezla v aute a z vedľajšej cesty mi vbehol vodič. Vytrúbila som ho a plná zlosti pokračovala. Trúbenie malú vyrušilo z monológu a opýtala sa: "Mami? Prečo si trúbila?" A ja na to: "Lebo mi nedal prednosť!" Malá spracovala informáciu behom pár stotín sekundy a skonštatovala: "Máš pravdu! Dievčatá majú prednosť!" Moju zlosť vystriedal smiech a hrdosť, že mám tak uvedomelé dieťatko.

Ešte ako ani nie trojročná, keď nepoznala niektoré slová, sama si ich vymýšľala. Na dovolenke raz zbadala mušličkový náhrdelník a veľmi ho chcela. Keďže vedela len toľko, že sa nosí na krku, povedala mi: "Mami, ja by som chcela tento nákrkok." Samozrejme sme jej ho kúpili a odvtedy nám doma pribudlo niekoľko ďalších nákrkov. Alebo v lese sme medzi srnčími bobkami našli liezť chrobáka a ja som povedala, že sa tam maskuje. Malá ma opravila: " On sa bobkuje."

Jedného dňa budem jej záujem obracať na písanie a viem, že bude skvelá. Teraz sa vždy snažím v kabelke nosiť kúsok papiera a pero, nech tie jej perličky nikdy nezabudnem. Keď vyrastie, poskladám jej z nich malú knižôčku, aby vedela, aké výnimočné dieťa bola pre svojich rodičov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?