Dieťa v nás

Autor: Miriam Bzdilíková | 23.9.2012 o 18:32 | (upravené 23.9.2012 o 19:14) Karma článku: 11,90 | Prečítané:  392x

Pamätá si niekto pocit, keď ho rodičia na rukách preniesli v polospánku do postele? Keď mu maminka dala vylízať misu po sladkom ceste na bábovku? Keď čas spánku bol hneď po večerníčku? Keď raňajky tvorili piškóty a mätový čaj? Vonku sa svet premenil na bojisko a vojnu prerušilo mamkino volanie na večeru? Koníka hrbáčika a milión ruských rozprávočiek, tak reálnych, že sme pri nich plakali? Jeden druh jogurtu, ale 100% bez chemikálií?

Ja si to pamätám. Len sa obávam, že tento svet mojim deťom spomienky na detstvo vytlačí a nahradí predčasnou pubertou, šminkami, trápnymi seriálmi pre deti, rýchlym občerstvením a rodičmi, ktorí stále pracujú, lebo musia zarobiť. Moji rodičia vždy boli tam, kde sme potrebovali. Necestovali sme k moru, ale poznali sme Tatry. Chcem sa vrátiť do môjho detstva, natočiť to všetko na video, nahrať vône vzduchu, chuť vody a žiaru v očiach detí tej doby. Ukázať mojim deťom, že sme žili krásne a šťastne.

Každý z nás  raz bol dieťaťom, ale mnohí na to zabúdajú. Zabúdajú, že po škole na nich čakali záujmy, ktoré dnešným deťom musia rodičia platiť.  Schvaľujú zákony, ktoré likvidujú posledné zbytky toho dobrého, čo nám minulosť zanechala. Deti sa túlajú ulicami, parkami, hľadajú záujmy, ktoré im dnešná doba ponúka.

Keď som mala asi 10 rokov, opýtala som sa mojej sesternice, čo sú to drogy. Dnešné 10-ročné deti vedia aj ich mená, lenže ja som ani netušila, čo to je. Dostala som odpoveď: " Keď si dáš drogu, tak môžeš niekoho zabiť. Ale na druhý deň si nič nebudeš pamätať." Bola som zhrozená a absolútne rozhodnutá, že drogu nikdy nevyskúšam. Svojim deťom som povedala túto istú vetu. Ich zhrozenie nebolo také viditeľné, ale viem, že zanechalo svoju stopu.

Pri diskusii s deviatakmi o drogách, alkohole a sexe sa mnohí uškŕňali a bolo mi jasné, že niečo z tejto zmesky už vyskúšali. Som ochudobnená o zložku  "drogy" a som na to hrdá. Živím v sebe 10-ročné dieťa, čo sa túži hrať, nie zabíjať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?